Nechcelo sa mi stále veriť, že som sa ocitol na ešte donedávna prísne utajovanej raketovej strelnici ZSSR, kde sa začali písať prvé riadky kozmickej éry ľudstva. Odtiaľto vyštartoval 12. apríla 1961 na obežnú dráhu Zeme Jurij Gagarin na Vostoku 1…
V malom studenom drevenom bufete, akoby prenesenom z bratislavského trhoviska na Miletičke do kazašskej stepi, bolo mimoriadne rušno. Členovia oficiálnych delegácií, náhradníci kozmonautov, ich rodinní príslušníci a početná skupina novinárov zaháňali zimu ako sa dalo. Najmä alkoholom, ktorý podávali v umelohmotných pohárikoch. Sem tam sa ozvalo búchanie po stole sprevádzané známym ruským urá, urá, urá. Prípitky na úspech podujatia.
Ako tak zahriaty niekoľkými vodkami a horúcim čajom som upieral zrak na čosi vyše kilometer vzdialenú raketu s kozmickou loďou Sojuz TM-29. Na jej palube bol prvý (a asi aj posledný) slovenský kozmonaut Ivan Bella.
Najskôr vyšľahol malý plamienok, ktorý sa postupne naboku rozrástol. Raketa sa najskôr akoby nemienila odlepiť z rampy. Potom sa opatrne zdvihla a začala lenivo stúpať. Keď už už mizla v tmavom mračne, ktoré okolo seba zvírila, odrazu vyrazila do výšky. Za sebou zanechávala ohnivý stľp. Burácanie motorov otriasalo zemou. Vedľa stojaci francúzsky fotoreportér sa niekoľkokrát za sebou prežehnal. Ohnivá guľa zakrátko zmizla na oblohe a z reproduktorov sa ozývali už len informácie, že let prebieha podľa plánov. O 520 sekúnd dosiahla kozmická loď orbitu a pohybovala sa rýchlosťou osem kilometrov za sekundu. Mierila k ruskej vesmírnej stanici Mir.
Názory na Bellov let sa rôznili a dodnes rôznia. Jeho osemdňový výlet na Mir stál 20 miliónov dolárov. Odporcovia namietali, že vyše 60 tisíc korún za každú minútu je príliš veľká suma. Zástancovia tvrdia, že sa to odrátalo z ruského dlhu a tie peniaze by sme aj tak nikdy nedostali. Faktom je a zostane, že Slovensko sa letom Ivana Bellu zaradilo do najexkluzívnejšieho klubu na svete.
