Vianočné trhy lámu rekordy…Otec a syn musia z Kráľovstva nebeského vyvaľovať oči, čo sa to tu na Zemi v ich mene deje…
Legenda o narodení Ježiša Krista v tento deň nie je však ničím iným, než cirkevným výmyslom. Klamstvom, ktoré malo slúžiť na šírenie kresťanskej viery a upevňovanie moci kléru.
V prvých troch stáročiach si kresťania narodenie Ježiša Krista pripomínali rôzne. Niekde šiesteho januára, niekde dvadsiateho ôsmeho marca, inde dvadsiateho apríla a ešte inde dvadsiateho ôsmeho novembra.
Dvadsiatypiaty december zaradili do cirkevného kalendára až v roku 336, teda v časoch, keď kresťanská cirkev začala zaujímať pozíciu nového rímskeho štátneho náboženstva. A potrebovala potlačiť dovtedy uctievané pohanské kulty. Slávnosti spojené so zimným slnovratom, ktorý pripadá práve na tento dátum, bývali totiž zvykom už dávno. Siahajú až k starým pohanským kultom zomierajúcich a rodiacich sa bohov. V starovekom Egypte kňazi oznamovali, že Panna porodila Slnko. Kelti vítali Alban Arthan - svetlo zimy. Počas najdlhšej noci roka vykonávali svoje rituály ich tajomstvami opradení kňazi, druidi. Starým Grékom sa v tom čase narodil Helios.
V legendárnom Stonehenge odkryli archeológovia stopy starobylého sídla datovaného do obdobia 2 600 až 2 500 rokov pred naším letopočtom. Mohli ho obývať až stovky neolitických ľudí, ktorí tam podľa výskumov prichádzali veľkolepo sláviť zimný slnovrat, o čom svedčia nálezy množstva zvieracích kostí a keramiky.
Aj v samotnom Ríme ešte dlho po údajnom narodení Ježiša Krista uctievali predovšetkým boha Slnka - Mitru. V roku 274 cisár Aurelián dokonca ustanovil 25. december za deň narodenia Nepremožiteľného Slnka. A najvyššej bytosti, bohovi Slnka, dal v Ríme postaviť aj obrovský chrám, ktorý však po nástupe a upevnení moci kresťanstva zbúrali.
Kresťania neboli zďaleka prví, kto dvadsiaty piaty december považoval za dôležitý a významný deň. No boli tí, ktorí sa ho najšikovnejšie zmocnili a využili na šírenie svojej viery a upevňovanie moci. Sústavným vymývaním mozgov a s istou dávkou násilia sa napokon lož ujala.